Poslednú noc fázy #Eat som strávila v malom hosteli v mestečku Ameno. Dostať sa cez úzke uličky historického mesta nebolo vôbec jednoduché, veru niekoľkokrát som odbočila nesprávne a až zákaz vjazdu mi ukázal, že idem mimo trasu. Navigácia bola zmätená a ja ešte viac. Sľúbila som majiteľke, že prídem do desiatej, avšak hodiny na palubnej doske ukazovali môj už teraz poriadne neskorý príchod. Podľa mapy som bola len dve minúty od cieľa, napriek tomu červená značka predo mnou hovorila jasne: Sem ťa nepustím. "Dýchaj, to sa vyrieši.", upokojovala som samú seba. Stále mám predsa auto, kde sa dá späť. Nemala…

#EatPrayLoveByMari Nasledovala som Chiarine auto úzkymi ulicami mesta Caravate. V duchu som nadávala na šoférov, ktorí sa len na poslednú chvíľu a veľmi neochotne uhýbali v protismere, aby mi dali priestor. Hrany domov často len tesne minuli spätné zrkadlá, o rozdelení cesty na dva pruhy som v týchto mestečkách mohla len snívať . Posledná zákruta, odbočka doľava a som v cieli! Chiara vystúpila z auta, aby ma navigovala na moje miesto. “Tu zatiaľ zaparkuj, keď odídem, môžeš si dať auto do dvora. Ale nechaj miesto aj pre tvojich susedov. Nejako sa pomestite.” Veci som nechala v kufri, veď na vybaľovanie…

Ráno som otvorila oči veľmi skoro. Bol môj posledný deň v Turíne a vôbec sa mi nechcelo odísť. Bolo však načase zdvihnúť kotvy a posunúť sa ďalej. Prechádzala som si v hlave spomienky na posledný týždeň a musela som uznať, že mesto i moji turínski hostitelia sa o mňa fantasticky postarali. Zažila som mesto z pohľadu domáceho i turistu. Bola som zamilovaná do atmosféry, ktorá tu vládla, a myslela som si v tej chvíli, že toto je mesto, kde chcem žiť. Než ma smútok z odchodu stačil stiahnuť do zlej nálady, mi v mobile pípla správa. Zobrala som telefón do…