Deepl.com – Kapitel 14: Gesetz der Anziehung

#EatPrayLoveByMari2022 "Mari, ich glaube, du machst dir zu viele Gedanken", sagte Mario und nahm einen Schluck von seinem Mixgetränk. "Geh und installiere Tinder, dann lernst du wenigstens neue Leute kennen." "Tinder? Ist das nicht eine Dating-Seite oder so?", fragte ich unsicher. Ich war nicht mehr auf einer Dating-Seite gewesen, seit ich wahrscheinlich achtzehn war. Die Zeiten, in denen Pokec der letzte Schrei war, waren lange vorbei, und ich zog es vor, Leute auf andere Weise als online kennenzulernen. "Und? Setz das da drauf für einen Kaffee oder so. So lernst du am schnellsten jemanden kennen." Ich musste zugeben, dass er…

0 Comments

Kapitola 14: Sila príťažlivosti

„Mari, myslím si, že to moc riešiš.“, povedal Mário a odpil si z miešaného drinku. „Však si nainštaluj Tinder, aspoň spoznáš nových ľudí.“ „Tinder? To nie je zoznamka, či niečo také?“, opýtala som sa neisto. Na zoznamke som nebola hádam od svojich osemnástich. Časy, kedy bol Pokec v kurze, boli dávno preč a ľudí som radšej spoznávala inak, než online. „No a? Veď daj si tam, že na kávu, alebo tak. Najrýchlejšia cesta, ako môžeš niekoho spoznať.“Musela som uznať, že z časti mal pravdu. Ako plynul čas, chýbala mi v Sangiane duša, s ktorou by som sa mohla porozprávať ako…

0 Comments

Kapitola 13: … a opäť preč

Odletová hala na letisku v Bratislave je maličká. Bezpečnostnú kontrolu s príručnou batožinou som vybavila pomerne rýchlo, pokiaľ teda nepočítam vyzliekanie 3 kabátov a zimnej vesty. Do kufra sa mi nezmestili, ale bola som rozhodnutá, že do Talianska so mnou poletia stoj čo stoj. Pri návšteve mojej „skrine“ v kamarátovej garáži som sa snažila vziať všetko, čo mi prišlo ako užitočné na prečkanie chladných dní. Čapice, rukavice, teplé ponožky a šály. Hádam to bude stačiť. Kufor praskal vo švíkoch. Položila som svoju výbavu na kontrolný pás a nenápadne podstrčila ešte hrubšie poltopánky v darčekovej taške. Tvárila som sa, že sa…

0 Comments

Kapitola 12: Na chvíľku späť

Neprešiel ani týždeň od spoločného pobytu vo Florencii a už som opäť smerovala na stretnutie s rodičmi v Bologni. Vyšlo to perfektne! Moja plánovaná cesta na Slovensko sa celkom neplánovane prekryla s návratom našich z dovolenky. Čakali ma priatelia, rodina a účasť na svadbe. Dlho asi poslednej v našej rodine. A ešte vybaviť pár vecí, ktoré som pred svojim spontánnym odchodom nestihla. Moje auto som nechala oddychovať na dvore, predsa len si to zaslúžilo. Rovnakú vzdialenosť ako v auguste by už nemuselo dať. Tiež som chcela mať nejakú poistku v Taliansku, že sa tam musím vrátiť. Spiatočná letenka za dvadsať…

0 Comments

Kapitola 11: Kus domova v Toskánsku

Napila som sa z pohára červeného vína a potvrdila objednávku. Do mailu mi prišli lístky na vlak. Frecciarossa a Florencia. Dve veci na mojom zozname odškrtnem. Rýchlovlakom som ešte nikdy necestovala. Moje rozpočtové stratégie sa vždy opierali o lacné riešenia, avšak tentokrát som sa rozhodla plesnúť po vrecku. Päťdesiat Eur na jednu cestu. Hádam ten zážitok bude stáť za to. Moji rodičia mali s priateľmi túlavé topánky v Toskánsku a ja som sa veľmi tešila, že sa stretneme v tomto ďalekom svete na káve. Rodina mi veľmi chýbala, vesmír to opäť zariadil svojim spôsobom. Už dávno sme neboli na spoločnej…

0 Comments

Kapitola 10: Kam idú moje kroky?

Lago Varese nemalo až tak priezračnú vodu, ako susedné jazerá. Voda pritekala z prameňa a napriek teplým jesenným dňom sa v ňom kúpať nedalo. Avšak atmosféra okolo neho bola omnoho útulnejšia, než pri komerčne známom Lago Maggiore. Lavičky pod ochranou stromov, móla s výhľadom na vodnú hladinu. Oddychovala som na obľúbenom mieste a kontrolovala natočené zábery pohybových zostáv. Vymazať, vymazať, chyba, vymazať. Z dvadsiatich videí zostali tri, ktoré mohli slúžiť na ďalšie spracovanie. Hodila som okom na čas. Dve hodiny práce, pričom stále nie je hotovo. Na dnes však stačilo.Zbalila som statív do tašky a zamierila do neďalekej reštaurácie. Svaly…

0 Comments

Kapitola 9: Čas pre seba

Zobudila som sa do chladného rána. Nenápadne som vytrčila chodidlo spod vyhriatej periny, ale akonáhle sa ho dotkol chladný vzduch, stiahla som sa naspäť do klbka. Bolo len niečo po siedmej, septembrové slnko už pomalšie prinášalo teplé lúče. Dovolila som si len tak ležať ešte niekoľko minút. Čas patril len mne a posledné týždne som si to veľmi užívala. Žiadne nútené vstavanie na venčenie. Žiadne telefonáty. Žiadne emočne vypäté porady. Popravde, občas prišla myšlienka, že je až moc ticho, ale malo to tak byť. Ešte stále som nevedela, čo vlastne môj únik zo Slovenska znamenal. Bol to roadtrip, dovolenka alebo…

0 Comments