Kapitola 4: Som zaľúbená!
Ráno som otvorila oči už po siedmej. Napriek veľkej únave z cesty lomcovala mojim telom zvedavosť. Nechcelo sa mi vylihovať v posteli. „Myslím, že na kávu je prvý čas!“ Vošla som do kuchyne a pustila sa do hľadania. Aha, tu je! Otvorila som vrecko a plnú lyžicu vložila do mokka kanvice. To by mohlo na úvod stačiť. Kým sporák pripravoval môj obľúbený nápoj, obzerala som sa po miestnosti a hľadala dušu ľudí, ktorí tu bývali. Apartmán bol malinký, napriek tomu niesol talianske čaro. Dva balkóny z každej strany, jeden s výhľadom na ulicu, druhý do uzatvoreného dvora. Žiadna vstupná predsieň, ako som bola zvyknutá u nás. Vstup…