Kapitola 14: Sila príťažlivosti

„Mari, myslím si, že to moc riešiš.“, povedal Mário a odpil si z miešaného drinku. „Však si nainštaluj Tinder, aspoň spoznáš nových ľudí.“ „Tinder? To nie je zoznamka, či niečo také?“, opýtala som sa neisto. Na zoznamke som nebola hádam od svojich osemnástich. Časy, kedy bol Pokec v kurze, boli dávno preč a ľudí som radšej spoznávala inak, než online. „No a? Veď daj si tam, že na kávu, alebo tak. Najrýchlejšia cesta, ako môžeš niekoho spoznať.“Musela som uznať, že z časti mal pravdu. Ako plynul čas, chýbala mi v Sangiane duša, s ktorou by som sa mohla porozprávať ako…

0 Comments

Kapitola 13: … a opäť preč

Odletová hala na letisku v Bratislave je maličká. Bezpečnostnú kontrolu s príručnou batožinou som vybavila pomerne rýchlo, pokiaľ teda nepočítam vyzliekanie 3 kabátov a zimnej vesty. Do kufra sa mi nezmestili, ale bola som rozhodnutá, že do Talianska so mnou poletia stoj čo stoj. Pri návšteve mojej „skrine“ v kamarátovej garáži som sa snažila vziať všetko, čo mi prišlo ako užitočné na prečkanie chladných dní. Čapice, rukavice, teplé ponožky a šály. Hádam to bude stačiť. Kufor praskal vo švíkoch. Položila som svoju výbavu na kontrolný pás a nenápadne podstrčila ešte hrubšie poltopánky v darčekovej taške. Tvárila som sa, že sa…

0 Comments

Kapitola 12: Na chvíľku späť

Neprešiel ani týždeň od spoločného pobytu vo Florencii a už som opäť smerovala na stretnutie s rodičmi v Bologni. Vyšlo to perfektne! Moja plánovaná cesta na Slovensko sa celkom neplánovane prekryla s návratom našich z dovolenky. Čakali ma priatelia, rodina a účasť na svadbe. Dlho asi poslednej v našej rodine. A ešte vybaviť pár vecí, ktoré som pred svojim spontánnym odchodom nestihla. Moje auto som nechala oddychovať na dvore, predsa len si to zaslúžilo. Rovnakú vzdialenosť ako v auguste by už nemuselo dať. Tiež som chcela mať nejakú poistku v Taliansku, že sa tam musím vrátiť. Spiatočná letenka za dvadsať…

0 Comments

Kapitola 11: Kus domova v Toskánsku

Napila som sa z pohára červeného vína a potvrdila objednávku. Do mailu mi prišli lístky na vlak. Frecciarossa a Florencia. Dve veci na mojom zozname odškrtnem. Rýchlovlakom som ešte nikdy necestovala. Moje rozpočtové stratégie sa vždy opierali o lacné riešenia, avšak tentokrát som sa rozhodla plesnúť po vrecku. Päťdesiat Eur na jednu cestu. Hádam ten zážitok bude stáť za to. Moji rodičia mali s priateľmi túlavé topánky v Toskánsku a ja som sa veľmi tešila, že sa stretneme v tomto ďalekom svete na káve. Rodina mi veľmi chýbala, vesmír to opäť zariadil svojim spôsobom. Už dávno sme neboli na spoločnej…

0 Comments

Kapitola 7: Od jedenia k modleniu

Poslednú noc fázy #Eat som strávila v malom hosteli v mestečku Ameno. Dostať sa cez úzke uličky historického mesta nebolo vôbec jednoduché, veru niekoľkokrát som odbočila nesprávne a až zákaz vjazdu mi ukázal, že idem mimo trasu. Navigácia bola zmätená a ja ešte viac. Sľúbila som majiteľke, že prídem do desiatej, avšak hodiny na palubnej doske ukazovali môj už teraz poriadne neskorý príchod. Podľa mapy som bola len dve minúty od cieľa, napriek tomu červená značka predo mnou hovorila jasne: Sem ťa nepustím. "Dýchaj, to sa vyrieši.", upokojovala som samú seba. Stále mám predsa auto, kde sa dá späť. Nemala…

0 Comments

Kapitola 8: Sny sa plnia, keď príde ich čas

#EatPrayLoveByMari Nasledovala som Chiarine auto úzkymi ulicami mesta Caravate. V duchu som nadávala na šoférov, ktorí sa len na poslednú chvíľu a veľmi neochotne uhýbali v protismere, aby mi dali priestor. Hrany domov často len tesne minuli spätné zrkadlá, o rozdelení cesty na dva pruhy som v týchto mestečkách mohla len snívať . Posledná zákruta, odbočka doľava a som v cieli! Chiara vystúpila z auta, aby ma navigovala na moje miesto. “Tu zatiaľ zaparkuj, keď odídem, môžeš si dať auto do dvora. Ale nechaj miesto aj pre tvojich susedov. Nejako sa pomestite.” Veci som nechala v kufri, veď na vybaľovanie…

0 Comments

Kapitola 6: Rozlúčka

Ráno som otvorila oči veľmi skoro. Bol môj posledný deň v Turíne a vôbec sa mi nechcelo odísť. Bolo však načase zdvihnúť kotvy a posunúť sa ďalej. Prechádzala som si v hlave spomienky na posledný týždeň a musela som uznať, že mesto i moji turínski hostitelia sa o mňa fantasticky postarali. Zažila som mesto z pohľadu domáceho i turistu. Bola som zamilovaná do atmosféry, ktorá tu vládla, a myslela som si v tej chvíli, že toto je mesto, kde chcem žiť. Než ma smútok z odchodu stačil stiahnuť do zlej nálady, mi v mobile pípla správa. Zobrala som telefón do…

0 Comments