Kapitola 11: Kus domova v Toskánsku

Napila som sa z pohára červeného vína a potvrdila objednávku. Do mailu mi prišli lístky na vlak. Frecciarossa a Florencia. Dve veci na mojom zozname odškrtnem. Rýchlovlakom som ešte nikdy necestovala. Moje rozpočtové stratégie sa vždy opierali o lacné riešenia, avšak tentokrát som sa rozhodla plesnúť po vrecku. Päťdesiat Eur na jednu cestu. Hádam ten zážitok bude stáť za to. Moji rodičia mali s priateľmi túlavé topánky v Toskánsku a ja som sa veľmi tešila, že sa stretneme v tomto ďalekom svete na káve. Rodina mi veľmi chýbala, vesmír to opäť zariadil svojim spôsobom. Už dávno sme neboli na spoločnej…

0 Comments

Kapitola 10: Kam idú moje kroky?

Lago Varese nemalo až tak priezračnú vodu, ako susedné jazerá. Voda pritekala z prameňa a napriek teplým jesenným dňom sa v ňom kúpať nedalo. Avšak atmosféra okolo neho bola omnoho útulnejšia, než pri komerčne známom Lago Maggiore. Lavičky pod ochranou stromov, móla s výhľadom na vodnú hladinu. Oddychovala som na obľúbenom mieste a kontrolovala natočené zábery pohybových zostáv. Vymazať, vymazať, chyba, vymazať. Z dvadsiatich videí zostali tri, ktoré mohli slúžiť na ďalšie spracovanie. Hodila som okom na čas. Dve hodiny práce, pričom stále nie je hotovo. Na dnes však stačilo.Zbalila som statív do tašky a zamierila do neďalekej reštaurácie. Svaly…

0 Comments

Kapitola 9: Čas pre seba

Zobudila som sa do chladného rána. Nenápadne som vytrčila chodidlo spod vyhriatej periny, ale akonáhle sa ho dotkol chladný vzduch, stiahla som sa naspäť do klbka. Bolo len niečo po siedmej, septembrové slnko už pomalšie prinášalo teplé lúče. Dovolila som si len tak ležať ešte niekoľko minút. Čas patril len mne a posledné týždne som si to veľmi užívala. Žiadne nútené vstavanie na venčenie. Žiadne telefonáty. Žiadne emočne vypäté porady. Popravde, občas prišla myšlienka, že je až moc ticho, ale malo to tak byť. Ešte stále som nevedela, čo vlastne môj únik zo Slovenska znamenal. Bol to roadtrip, dovolenka alebo…

0 Comments