V novom vzťahu som sa postupne naučila jesť. Učila som sa, že jedlo nemusím nenávidieť. Moje prvé mäso po 4 rokoch boli jelenie medailóniky, zjedené vo veľkom strachu. Išlo to veľmi pomaly a postupne. Ale už som nezvracala.
Navyše som nastúpila na nové pracovné miesto, čo prinieslo do môjho života obrovský stres a sedavé zamestnanie. Za počítačom som strávila celé týždne a na pohyb mi neostával vôbec čas, ani energia.
Po roku som vyhorela, odišla z práce a zanedlho prišiel do môjho života pes – Danka.
Už teraz neviem, kedy nastala presne zmena smeru, ale myslím, si, že to bolo kombináciou všetkého – pobyt na čerstvom vzduchu, kvalitná výživa, pohyb a záujem o seba.
Začalo sa mi meniť nastavenie v hlave, môj životný štýl tiež.
Vyhorenie, nové vhľady a správni ľudia v správny čas ma dostali tam, kde som dnes.
Prešla som si mnohými seminármi, ležala som na zemi v slzách, veľakrát som kričala do zrkadla, ako sa nenávidím!
Zmena prichádza pomaly a postupne.
Učila som sa v sebe preciťovať ženu a jej kvality.
Učila som sa o tele, archetypoch, výžive či vzorcoch myslenia… Nie vždy som uspela. Nie vždy to išlo. A veľakrát pohľad do zrkadla bolel.
Stále som musela hľadať nové spôsoby, ktoré mi vyhovovali a posúvali ma ďalej.
Do života mi prišiel pohyb, ktorý mi maximálne vyhovuje – my.flou. Je o vlnení, prepojení pohybu a vnímaní seba. Pretože o tom je celý život.
Kde som dnes?
Na ceste, pretože sa túžim posúvať ďalej.
Cieľom nie je pre mňa veľkosť oblečenia, ale to, ako sa cítim vo vlastnom tele.
Čo prežívam a či si plním sny.
Aj ja som človek z mäsa a kostí, ktorý má svoje vzorce, strachy či emócie. A učím sa s nimi pracovať.
Už však nehrám hru na výkon a trest voči sebe samej. Nikdy mi to vlastne nefungovalo.
V zrkadle vidím nádhernú ženu, ktorá má svoj príbeh. Príbeh, ktorý ju dostal tam, kde je teraz.
Nastúpila som na cestu, ktorá je dlhodobo udržateľná a seba-láskavá.
Pozývam Ťa nastúpiť na túto krásnu cestu pohybu a sebavnímania spoločne so mnou.
Mari, Žena v pohybe & my.flou